Fámy a fakty okolo futbalového štadióna Artmedie

„Poslanci sa postavili za likvidáciu ligového štadióna“ alebo „Miestni poslanci pochovali ligový šport v Petržalke.“ Takéto a podobné bombastické vyhlásenia  si mohli občania prečítať v tlači v lete roku 2006. Navyše moje vystúpenie v zastupiteľstve média prekrútili a okrem iného napísali: „Za výstavbu je aj poslanec Oliver Kríž, podľa neho totiž štadión Artmedie nemá pre mestskú časť žiadny úžitok“ (20.07.2006; Bratislavské noviny; č. 26/2006, s. 6; Bartovic Gustav).

Aj na základe týchto mediálnych kačíc som bol niektorými ľuďmi vnímaný ako nepriateľ ligového futbalu a hrobár FC Artmedia. Mnohí ma dokonca podozrievali, že som na pléne vystúpil a následne hlasoval pod vplyvom  mastného úplatku.  Keďže ani jedno z týchto tvrdení sa nezakladá na pravde, rad by som uviedol na pravú mieru pár faktov.

Majiteľom štadióna a pozemku pod ním bola spoločnosť, ktorá vlastnila aj FC Artmedia. Táto spoločnosť sa sama a dobrovoľne rozhodla, že na tomto štadióne už hrať nechce. Argumentom spoločnosti bol fakt, že štadión je zastaraný a malý, a tak nevyhovuje prísnym kritériám na usporadúvanie medzinárodných zápasov. Toto rozhodnutie mohla samospráva len zobrať na vedomie, nakoľko nie je v moci komunálnych poslancov aby niekoho prinútili hrať tam, kde hrať nechce.

Následne majiteľ spomínanej spoločnosti požiadal hlavné mesto SR Bratislavu o zmenu územného plánu v danej lokalite. Vydieračským spôsobom sebe vlastným postavil problém do tejto polohy: buď mi povolíte zmenu územného plánu a ja tam vybudujem športový hotel zo zázemím pre futbalovú administratívu, alebo nechám štadión schátrať (a nasťahujú sa doňho bezdomovci). Taktiež zaznel nepriamy prísľub na vybudovanie náhradného štadióna. Vtedy tomu všetci verili: majiteľ firmy bol zároveň majiteľom ligového mužstva a predsa by ho nenechal bez štadióna! (To vtedy ešte nikto netušil, že celý klub predá a kúpi si iný).

O zmene územného plánu rozhoduje Mestské zastupiteľstvo v Bratislave. Ako podklad k svojmu rozhodovaniu si vždy vyžiada vyjadrenia od mnohých dotknutých subjektov. Jedným z nich je aj Mestská časť Petržalka. Treba tiež poznamenať, že ani jedna z oslovených inštitúcií nemá právo „veta“ (alebo blokovaciu právomoc). Inak povedané: ak by sa Petržalka vyjadrila proti, nie je to nijako záväzné pre Mestské zastupiteľstvo. Vyjadrenie má odporúčací charakter.

Petržalské miestne zastupiteľstvo teda malo vyjadriť svoj názor a stálo pred dilemou. Majiteľ futbalového klubu totiž Mestskej často prisľúbil 10 miliónov korún na rozvoj mládežníckeho futbalu v Petržalke. To všetko za (nezáväzné) stanovisko, ktoré asi aj tak nezmení záverečný verdikt mestského zastupiteľstva. Hlavné mesto bolo už viac-menej rozhodnuté, nakoľko zámer obhajovala aj vtedajšia námestníčka primátora pre územný plán.

Niektorí Petržalskí poslanci sa rozhodli urobiť si z tohto rozhodovania politickú tému. Postavili sa do pozície záchrancov športu v Petržalke, aj keď vedeli že na rozhodnutí majiteľa klubu nič nezmenia. Ja som skôr cítil tendenciu k pragmatickému rozhodovaniu. Na jednej strane sme mohli prijať negatívne zamietavé stanovisko, ktorým by sme však asi nič nedosiahli (okrem pochybných politických bodov). Na strane druhej bolo pragmatické rozhodovanie: podporíme vopred rozhodnutú vec (majiteľ aj magistrát už mali jasno) a získame niečo pre našu mestskú časť. Petržalka vybuduje za 10 miliónov Sk tri futbalové športoviská pre našu mládež. Aby zmysluplne trávili voľný čas a nehľadali cestu k drogám, alkoholu a hracím automatom.

V rozprave tiež zaznelo moje vyjadrenie, ktoré bolo následne médiami mnohokrát prekrútené. Vyslovil som sa v tom zmysle, že Mestská časť štadión momentálne nevyužíva pre svoje komunálne aktivity. Trénuje a hrá tam vybraná skupina ligových futbalistov a každú sobotu tam chodí „relaxovať“ (tiež relatívne úzka) skupina fanúšikov. Ale ide v každom prípade o rozvoj pasívneho športu (pozeranie, povzbudzovanie) a nie aktívneho (tréning, hranie) športu obyvateľov Petržalky.

Hlasoval som vtedy podľa svojho vedomia a svedomia. Ak som tým niekomu uškodil, tak sa mu ospravedlňujem. Naozaj som pevne veril, že svojim rozhodovaním pomôžem rozvoju mládežníckeho športu v Petržalke. Žiaden mastný úplatok som nezobral a vtedajšieho pána majiteľa Artmedie som v živote nevidel.

To, že nakoniec nedodržal voči Mestskej časti čo vtedy sľúbil je už iný príbeh. Moja vlastná naivita mi priniesla dve veľké ponaučenia: jednak nedať na sľuby rôznych „veľkých hráčov“ bez konkrétnych záruk. A taktiež som zistil, že je neradno sa k niečomu vyjadrovať pred polo dementnými novinármi, ktorí práve bažia po senzácií. Ďalšia životná lekcia komunálnej politiky…

OLIVER KRÍŽ
Poslanec MsZ


Návrat na všetky články

Kontaktujte nás

Sme team ľudí, ktorí chcú s vami udržiavať dialóg. Preto sme vďační za akýkoľvek podnet, otázku alebo pripomienku. Snažíme sa vám odpovedať v najkratšom možnom čase. Ďakujeme.

 

MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana
Fedinova 5, 851 01 Bratislava, Slovenská republika
IČO: 42 364 078
Číslo účtu: SK93 0900 0000 0051 4643 7216

Kontaktný email: mladapetrzalka@mladapetrzalka.sk

 

 

Zaujíma vás, čo sa deje na našom Facebooku?
Sledujte naše príspevky, témy a súťaže.

Viete už o našom unikátnom projekte internetovej
petržalskej televízie? Zaujímavé video reportáže môžete
odoberať na našom YouTube profile.